Na okraji Zemplínskych Hámrov, pod majestátnym pohorím Vihorlat, víta návštevníkov nezvyčajný strážca. Takmer päťmetrový Hámorský čert spolu s menším kohútom pripomína jednu z najznámejších miestnych legiend, ktorá sa po stáročia rozprávala medzi obyvateľmi regiónu. Dnes ju oživuje originálne umelecké dielo vytvorené z recyklovaného kovu miestnymi umelcami – manželmi Sabolovcami. Socha nie je len atraktívnym fotopointom. Prepája históriu, ľudové rozprávanie, priemyselnú tradíciu Zemplínskych Hámrov aj moderný prístup k ochrane prírody.

Legenda o čertovi a Sninskom kameni

Podľa miestnej povesti poslal Lucifer svojho pomocníka, aby odniesol obrovskú skalu z Gazdoráňa a hodil ju do Morského oka. Voda mala následne zatopiť zlých ľudí, ktorí žili v jeho okolí. Čert sa však pri prenášaní skaly vyčerpal. Keď vyšiel na vrchol kopca, položil ju na zem, aby si na chvíľu oddýchol. Únava bola silnejšia a zaspal. Ráno ho prebudilo hlasné kikiríkanie kohúta. V tej chvíli stratil svoju čarovnú moc. Obrovskú skalu už nedokázal zdvihnúť a musel ju nechať tam, kde ležala. Dnes tento kamenný velikán poznáme ako Sninský kameň – jednu z najvýraznejších dominánt Vihorlatských vrchov a jeden z najkrajších vyhliadkových bodov na východnom Slovensku.

Keď geológia vytvára legendy

Vihorlatské vrchy vznikli pred miliónmi rokov intenzívnou sopečnou činnosťou. Strmé svahy, mohutné andezitové bralá, skalné veže a husté bukové lesy vytvorili krajinu, ktorá oddávna podnecovala ľudskú predstavivosť. Prírodné útvary boli pre našich predkov miestami opradenými tajomstvom. Nezvyčajné skalné masívy, hlboké lesy či osamelé balvany si vysvetľovali pôsobením nadprirodzených síl. Tak vznikali príbehy o čertoch, obroch či zakliatych pokladoch. Dnes vieme, že tieto jedinečné tvary krajiny vytvorili geologické procesy. Legendy však zostávajú dôležitou súčasťou miestnej identity a pripomínajú, ako úzko bolo kedysi prepojené človekom vnímané tajomstvo prírody s každodenným životom.

Umenie z recyklovaného železa

Hámorský čert vznikol z materiálu, ktorý by za iných okolností skončil ako kovový odpad. Miestni umelci, manželia Sabolovci, mu vdýchli nový život a vytvorili originálnu dominantu obce. Takmer päťmetrovú sochu dopĺňa menší kohút – symbol okamihu, ktorý podľa legendy pripravil čerta o jeho magickú silu. Použitie recyklovaného kovu nie je náhodné. Recyklácia železa šetrí oproti výrobe z železnej rudy približne 70 % energie, významne znižuje spotrebu prírodných surovín, množstvo odpadu aj emisie skleníkových plynov. Sochy tak nesú nielen umelecké, ale aj environmentálne posolstvo – dokazujú, že aj vyradený materiál môže dostať nový význam a stať sa súčasťou krajiny.

Príbeh, ktorý patrí do Zemplínskych Hámrov

Miesto, kde dnes stojí Hámorský čert, nie je vybrané náhodne. Zemplínske Hámre sú od svojho vzniku späté so železom. Obec vznikla v roku 1809 ako priemyselná osada Jozefsthal, ktorú založil podnikateľ Jozef Rholl po objavení ložísk železnej rudy pod Vihorlatom. Po celé desaťročia patrila medzi významné centrá výroby kvalitnej liatiny v Rakúsko-Uhorsku. Aj preto pôsobí monumentálny čert vytvorený zo železa prirodzene – nadväzuje na miestnu tradíciu hutníctva, kováčstva a spracovania kovov, ktoré dodnes pripomína Hámorské múzeum a náučný chodník.

Čo navštíviť v okolí

Hámorský čert je ideálnym východiskovým bodom na spoznávanie Zemplínskych Hámrov a Vihorlatu.

Hámorské múzeum – expozícia venovaná histórii železiarstva, vysokej peci, vodnému hámru a životu v niekdajšej priemyselnej osade.

Mašinka Máša – obľúbený turistický vláčik, ktorý počas sezóny spája najzaujímavejšie miesta obce.

Sninský kameň (1 005 m n. m.) – ikonický skalný masív s jedným z najkrajších panoramatických výhľadov na východnom Slovensku.

Vihorlatský prales UNESCO – jedinečný bukový prales zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

CHKO Vihorlat a Morské oko – krajina vyhasnutých sopiek, hlbokých lesov a vzácnej karpatskej prírody.