Masív Slanských vrchov tiahnuci sa severojužným smerom je doposiaľ málo poznanou turistickou lokalitou. Svojimi parametrami a zaujímavosťami nezaostávajú ani za známejšími prírodnými lokalitami. Nájdete tu prírodné zaujímavosti, rezervácie, chránené lokality a územia, ale aj prales. Sú tu technické pamiatky na banskú činnosť. Známe sú opálové bane v Červenici, menej známy je prales Kujavy pri obci Zlatá Baňa, ktorý je prírodnou chladničkou. Za zmienku stoja Hermanovské skaly s krásnou vyhliadkou na celú dolinu, ale aj Zámutovské skaly, v ktorých horolezeckí nadšenci pripravili pre milovníkov tohto športu zaistené lezecké cesty. V zime na nich mráz a voda pravidelne vytvorí nádherné ľadové steny vysoké aj niekoľko metrov.

Zapikan je prírodná zaujímavosť - kaňon, kde sa zlievajú dva potoky. V lete vytvárajú dva malé vodopády a v zime prekvapia krásnymi ľadopádmi. Okrem všeobecne známych turistických atrakcií sa v lesoch dajú objaviť aj pozostatky banskej činnosti. Takých objektov sa podľa geologickej mapy v Slanských vrchov nachádza viac ako 200. Dajú sa tu nájsť banské prieskumné štôlne či takzvané pingy - geologické sondy, ktoré vykopali hľadači zlata, železa či drahých opálov počas niekoľkých storočí kutacej činnosti. Tieto lokality sú väčšinou skryté v lese a nie sú k nim značkované chodníky, ale miestni turisti vám ich radi ukážu. 

So Slanskými vrchmi sa spájajú aj zaujímavé historické príbehy. Nad pozostatkami baníckej osady Dubník, jedného z centier ťažby vychýrených drahých opálov, stojí pomník venovaný Emme Dinah Goldschmidtovej von Libanka. Manželke najvýznamnejšieho vlastníka licencie na ťažbu, spracovanie a predaj vyťažených opálov. Adolf Louis Goldschmidt von (de) Libanka bol obchodník s drahými kameňmi pôsobiaci v Paríži či Londýne, odkiaľ si priviedol svoju manželku Emmu. Tá sa narodila 4. 12. 1848 vo významnej bankárskej rodine Rottschild. Po svadbe sa preťahovala do Slanských vrchov do baníckej osady Dubník, kde stál ich rodinný kaštieľ. Mladá Emma vraj organizovala pre banícke rodiny pravidelné zábavy spojené s pitkami a opekaním diviny z miestnych lesov. Obyvatelia jej z vďačnosti postavili pomník, ktorý tam stojí dodnes. Svedčí o tom aj text na pomníku: "Na pamiatku Pani EMMY D. GOLDSCHMIDT von LIBANKA - zomrela v Paríži 24. decembra 1878 - venované úradníkmi a brusičmi drahokamov opálovej bane! Že si šľachetne pôsobila vo svojom živote, o tom tento pamätník má podať svedectvo, zasvätený Ti z verného srdca z lásky a vďačnosti.Rodina Goldschmidt vlastnila monopol na ťažbu, spracovanie a predaj opálov 35 rokov (1845 -1880) a za ich pôsobenia došlo k najväčšiemu rozmachu ťažby. Adolf Louis Goldschmidt svojou prezentáciou opálov a šperkov z nich na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 tak očaril panovníka Františka Jozefa, že ten mu prepožičal titul Rakúskeho Rádu Železnej koruny 3. triedy a predikát k menu von Libanka. Libanka je kopec, v ktorom sa nachádzali najvýnosnejšie ložiská opálov. Ťažba drahých kameňov sa skončila v roku 1922 a dnes sú bane prístupné turistom. Celková dĺžka chodieb je až 23 km, ale turisti majú vyhradený okruh asi 1 km. Veľká časť banských chodieb je zatopená, a tie sú vyhľadávané potápačmi z celého sveta.

Slanské vrchy ponúkajú možnosti vyžitia v každom ročnom období. V lete si môžete v bicyklovom sedle prejsť viac ako 160 km značených cyklotrás. V zime sú tieto cyklotrasy využívané bežkármi. Výhodou je, že priemerná výška hrebeňa, kadiaľ vedie väčšina týchto trás, je nad 800 metrov nad morom a sneh sa tam udrží dosť dlho. V podhorí už kvitnú jarné kvety, ale hore sa dá ešte bežkovať. V obci Zámutov nájdete lyžiarsky svah s dvoma vlekmi a zasnežovaním. Terén je vhodný pre rodiny s deťmi aj pre nenáročných lyžiarov. Nachádzajú sa tu aj náučné chodníky, niekoľko prírodných rezervácií aj jeden prales.

Slanské vrchy sú prebúdzajúcu sa krásku cestovného ruchu na východnom Slovensku. Zdá sa, že počas pandemickej doby turisti začali objavovať kúzlo a možnosti regiónu, kde vraj nič nie je. Je potrebné, aby sa tento trend podporil a využil v prospech rozvoja celého Horného Zemplína.

Autor: Mgr. Igor Kňazovický

Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR.