Fenomén dnešnej modernej doby. Nedalo nám to, museli sme ho vyskúšať. Chystali sme sa na víkend do Polonín, a tak sme si včas rezervovali dva e-biky v novootvorenom informačnom stredisku, ktoré sa nachádza v rekreačnej oblasti Sninské rybníky. Prevádzkuje ho nezisková organizácia Aevis. Klasických bicyklov a elektrobicyklov majú na zapožičanie viacero. Je o nich však veľký záujem, treba si ich preto zabookovať vopred.

V centre nám pohodový mládenec vysvetlil, ako táto vymoženosť doby funguje. Vzhľadom na neskorý odchod zo Sniny nám odporučil, aby sme prebicyklovali časť Karpatskej magistrály (016 - červená značka). Z okresného mesta sa do Stakčína dostanete buď po hlavnej ceste, ale vzhľadom na jej dopravnú náročnosť sme si vybrali na presun vlak. Mali sme tak ešte možnosť lepšie sa vyhecovať a nabrať sily na mierne náročný výlet.

V obci Stakčín sme si to namierili na Ulič a po zhruba štyroch kilometroch sme dorazili k Beskydskému panteónu, pri ktorom sme sa dozvedeli, aké slávne osobnosti si tento región pamätá. Odtiaľ sme sa vybrali smerom na Jalovú, po asi 100 metroch sme odbočili doprava. Strmým kopcom, na ktorom sme si trošku "zapli motor", sme sa dostali až k závore, cez ktorú prejdú len peší a cyklisti. Autom sa cez ňu dostanete len so špeciálnym povolením, keďže vodárenská nádrž Starina je zdrojom pitnej vody a sú tu vymedzené pásma hygienickej ochrany. Po krátkom oddychu nás čakala príjemná jazda po celkom zachovanej asfaltke. Tá viedla kedysi do dedín, ktoré sa pre výstavbu vodárenskej nádrže vytratili z mapy Slovenska.Trasa vedie popri Starine až k rázcestiu, na ktorom sme sa vybrali doprava. Pomoc e-biku sme potrebovali naozaj minimálne, užívali sme si upravené lúky, pokojné a čisté prostredie a nádhernú okolitú prírodu. Naskytla sa nám možnosť vidieť vojnový cintorín Veľká Poľana, zhliadli sme i odbočku k najvyššie položenému cintorínu na Slovensku, ktorý sa nachádza na vrchu Hodošík (cca 980 m n.m.).

Po niekoľkých kilometroch sme sa dostali k areálu bývalej obce Ruské, kde sa dodnes organizujú rôzne spoločenské udalosti. Fľaše s vodou sme už mali takmer prázdne a k Ruskému sedlu nás čakalo ešte zopár kilometrov. Vďaka miestnym, ktorí toto územie poznajú ako vlastnú dlaň, sme sa dostali k studničke na rázcestí. Trochu sme si oddýchli, pokecali s chalanmi, ktorí sa vybrali bicyklom až na Solinské jazerá v Poľsku a vybrali sme sa ďalej. Tentokrát doľava.

Tu rozprávka o celkom zachovalej asfaltke končí. Hanba-nehanba, na tzv. Porta Rusice sme si už pomohli technickou vymoženosťou zvanou motor. Zopárkrát sme z bicykla museli zosadnúť, a to len pre jednu vec. Otvorili sa nám krásne pohľady na okolitú prírodu. Azda najfamóznejší nás čakal takmer pred koncom trasy, pri monumentálnom pomníku, ktorý je pravdepodobne venovaný padlým vojakom. Popri jazde si ho nemožno nevšimnúť.Na hraničnom bode Ruské sedlo sme okrem selfie absolvovali aj výstup na menšiu vyhliadkovú vežu, z ktorej je pre hustý porast obmedzený, ale určite nezameniteľný pohľad. Cesta späť bola naozaj zážitkom. Skúsení bajkeri by si zgustli, aj my sme si, ale s väčšou opatrnosťou, keďže sklon trasy bol v niektorých úsekoch mierne nebezpečný. Takmer z nás vytriaslo dušu, ale ustáli sme to. Posledné kilometre sme, vzhľadom na dostatočne nabitú batériu, dali aj napriek únave s prehľadom.Celková dĺžka trasy predstavuje cca 44 kilometrov. Nájdete na nej aj zopár tabúľ, na ktorých sa dozviete informácie hlavne o prírodných zaujímavostiach tohto územia. Trasu sme s prestávkami a pohodovým tempom dali za približne šesť hodín a nehanbíme sa za to. Tento úsek Karpatskej magistrály určite stál za to a vrelo ho odporúčame všetkým, ktorí majú chuť stráviť čas na bicykli v lone naozaj panenskej prírody. 

Športu zdar!

Viac informácií nájdete aj na: regionpoloniny.sk/cyklistika/