Severovýchodná hranica Slovenska. Miesto, ktoré malo v histórii strategický vojenský význam. Počas prvej aj druhej svetovej vojny prebiehali na tomto území ťažké bojové operácie, v ktorých položilo svoje životy množstvo vojakov. Pochovaní sú na cintorínoch, ktoré vznikali nielen pri dedinách, ale aj priamo na bojiskách.

Jeden z nich sa nachádza na vrchu Hodošík (885 m n.m), čo z neho robí najvyššie položený vojnový cintorín z prvej svetovej vojny na Slovensku. Pochovaných je na ňom spolu 668 vojakov v 86 vojnových hroboch, z toho je 40 jednotlivých, 34 spoločných a 12 hromadných. Mená vojakov nie sú známe.

Cintorín má kruhový pôdorys s priemerom 67 m. Hroby sú umiestnené v piatich radoch. Na vrchole sa nachádza centrálny kríž. Predpokladá sa, že na tomto vojnovom cintoríne sú pochovaní predovšetkým ruskí vojaci, preto ho miestni nazývajú aj "Ruský cintorín". V katastri vysídlenej obce Veľká Poľana, ktorá sa nachádza na trase cyklochodníka Karpatská magistrála, nájdete ďalší cintorín. Miesto posledného odpočinku tam našlo 340 vojakov.

Po vojne bol osud cintorína na okraji záujmu spoločnosti. Na prelome 50. rokov minulého storočia sa o cintorín mali starať žiaci zo Základnej školy z Topole. Časom aj to ustalo. V roku 1971 Na Hodošíku vykonal panychídu za zomrelých vojakov gréckokatolícky farár Myron Podhajecký z Veľkej Poľany, ktorý bol za to komunistami preložený mimo vtedajší okres Humenné.

Počas rokov 1994 až 2004 zorganizovala Správa Národného parku Poloniny brigádnické práce na záchranu tohto pietneho miesta. Od roku 2006 údržbu cintorína zabezpečuje Obecný úrad v Stakčíne prostredníctvom Poľovného združenia Veľká Poľana. V súčasnosti sú všetky hroby dobre identifikovateľné v teréne a cintorín je udržiavaný.