Monastyr, ktorý sa nachádza na začiatku obce Krásny Brod v smere na Medzilaborce, je jedným z najstarších kláštorov a odpustových miest na Slovensku. Niektorí ho nazývajú aj rusnáckym Devínom. Jeho vznik je spojený s legendou o slepom žobrákovi. Turisti návštevu tejto zrúcaniny často spájajú s výletom k neďalekému Čertovmu kameňu.

Spomínaná legenda hovorí, že unavený žobrák si vodou zo studničky v Krásnom Brode umyl svoju tvár i beľmom pokryté oči. Po tom, ako tak urobil, zbadal nad studničkou vznášať sa žiariaci kríž a začal vidieť. Chýr o tomto zázraku sa rozšíril veľmi rýchlo, pretože tamojší ľud často videl nad touto studničkou svetlo. Na tomto mieste vyrástla malá kaplnka, do ktorej umiestnili ikonu. Dodnes ju nazývajú Krásnobrodskou Bohorodičkou a má aj vlastnú pieseň pochádzajúcu z 18. storočia, ktorej cyrilikou písaný rukopis by mal byť uložený v knižnici Karlovej univerzity v Prahe.

Výstavba samotného monastyra je zahalená rúškom tajomstva, datuje sa však na 14. storočie, kedy tam mal byť vybudovaný aj drevený chrám. Kláštor v Krásnom Brode sa stal dôležitým centrom duchovného života, avšak jeho existencia bola viackrát ťažko skúšaná. Prvýkrát na začiatku 17. storočia, keď ho dal Valent Drugeth vypáliť. Stalo sa tak po tom, ako sa mu v roku 1603 pred kláštorom splašili kone a prevrátili koč, pričom si gróf zlomil ruku. Tá sa mu však dlho nehojila, a preto prisľúbil, že ak sa zotaví, dá postaviť nový monastyr. Slovo dodržal a kláštor v roku 1605 po uzdravení obnovil. Ďalšia skúška prišla v 18. storočí, kedy bol monastyr viackrát spustošený, osudným sa mu stal prechod frontu počas prvej svetovej vojny, keďže Krásny Brod leží na území, ktoré v minulosti predstavovalo dôležitú cestu do Haliča súvisiacu s Lupkovským priesmykom. 

Zaujímavosťou je, že v krásnobrodskom kláštore bol noviciát pre mladých kandidátov rehole baziliánov a filozofická škola. Učili tam viacerí významní profesori, ako bol Arsenij Kocák, autor prvej gramatiky pre Rusínov či národopisec Anatolij Kralický, historik Bazilovič a tiež národní buditelia Alexander Pavlovič, Adolf I. Dobriansky či Alexander Duchnovič.

Ak sa chystáte spoznávať tento prihraničný región, nezabudnite navštíviť obec Habura, nad ktorou sa týči socha kniežaťa Laborca. Určite neobíďte ani Kalinov. V chotári obce je rozmiestnená vojnová technika a v jej centre sa nachádza pamätník, ktorý je mementom vojnových udalostí. Priamo nad mestom Medzilaborce sa vyníma nová vyhliadková veža Kyčera. Ak vám to nebude stačiť, zájdite aj do neďalekej Vladiče, v ktorej nájdete vodopády či dedinské múzeum.