Na stiahnutie

Horný Zemplín - relax, šport, zdravie

Interaktívna mapa

Interaktívna mapa

Cyklotrasy

Štúdia cyklotrás regiónu Horný Zemplín a Horný Šariš

Počasie

S podporou

Travel in Slovakia – Good Idea
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja S

Domov > Lokalita > Okres Vranov nad Topľou



Prírodné podmienky

Územie vranovského okresu je veľmi členité, s výraznými výškovými rozdielmi medzi jednotlivými geomorfologickými celkami (110 – 1 092 m). Sú tu pohoria, vrchoviny, pahorkatiny aj roviny. V západnej a severovýchodnej časti okresu prevláda lesná krajina, v južnej časti má poľnohospodársky charakter. Viac ako jednu tretinu okresu pokrývajú prevažne listnaté lesy. Z geografického hľadiska patrí toto územie do centrálnych a vonkajších Karpát. Najvyššie položeným geomorfologickým celkom okresu sú Slanské vrchy, zaberajúce severozápadnú časť územia. Ich najvyšším bodom a zároveň aj celého okresu je Šimonka (1 092 m).
Ondavská vrchovina
Ako súčasť oblasti Nízkych Beskýd zaberá severnú časť okresu. Je to výrazne nižšie pohorie s mierne modelovaným reliéfom, s priemernou výškou chrbtov 350 – 450 m. Do územia okresu pozdĺž riek Ondavy a Tople zasahuje z juhu ďalší plošne rozľahlý celok – Východoslovenská nížina. Jej reliéf je tvorený dvomi stupňami. Do vyššieho pahorkatinného stupňa patrí aj Vranovská pahorkatina, na ktorej sa rozprestiera mesto Vranov nad Topľou. Nižší rovinný stupeň zastupujú úrodné roviny a tabule v južnej časti okresu. Medzi chrbtami Ondavskej vrchoviny v doline rieky Ondavy sa nachádza vodná nádrž Domaša. Vodné dielo je v teplej klimatickej oblasti, priemerná teplota vody v letnom období je 20 °C. Voda je čistá, zelená až zelenomodrá, s vynikajúcou samočistiacou schopnosťou. Vyše 50 % brehov nádrže pokrývajú lesy, zvyšok je odlesnený a premenený na poľnohospodársku pôdu, lúky, pasienky a pláže. Kvetnaté bukové lesné porasty sa nachádzajú hlavne v západnej časti. Po celom okraji vodnej nádrže v záplavovej zóne sa nachádzajú rastlinné spoločenstvá, ktorých existencia závisí od vodnej hladiny, resp. stupňa zaplavovania. Na zalesnených západných svahoch rastú hojne huby. Výstavbou vodnej nádrže sa výrazne zmenili ichtyologické pomery rieky Ondava. Domaša sa stala rajom pre rybárov. Žije v nej okolo 25 druhov sladkovodných rýb. Rieka Ondava predstavuje aj významnú migračnú cestu pre vtáky. Po vybudovaní vodnej nádrže jej význam ešte vzrástol, stala sa oddychovým priestorom pre takmer 80 druhov vodného a pri vode žijúceho vtáctva.
Slanské vrchy
Charakter Slanských vrchov, ktorých časť sa rozprestiera na území okresu, je odlišný od ostatných slovenských horstiev. Sú nádherné svojou divokosťou, súčasne majestátne a tiché, vsadené doprostred bohatej nížiny. Slanské vrchy predstavujú sopečné pohorie severojužného smeru v Matransko-slanskej oblasti. Geologický vývoj horstva bol zložitý, ovplyvnený etapovite rozloženou sopečnou činnosťou. Eróziou pôvodného sopečného reliéfu vznikli rozmanité povrchové tvary, prekrásne doliny, zrázne skalné steny a bralá. Početné potoky, zväčša bystrinného charakteru z východných svahov ústia do Tople. Pozdĺž zlomových línií na úpätí pohoria vyvierajú minerálne pramene. Komplexy listnatých lesov si na väčšine územia Slanských vrchov uchovali pôvodný ráz. Veľké plochy zaberajú najmä bukové lesy s pestrým bylinným porastom. Na juhu a v nižších polohách sú rozšírené spoločenstvá teplomilných rastlín. Návštevníkov týchto hôr upúta ich tichá nedotknutá príroda a hlboké lesy. Turisticky zaujímavé sú viaceré divoké skalné zoskupenia a krásne bralné scenérie.
   
Historická zeleň
V okrese Vranov nad Topľou neevidujeme historickú zeleň.
 
Chránené územia
Na území okresu sa nenachádza a ani doň nezasahuje žiadny národný park alebo chránená krajinná oblasť.
Maloplošné chránené územia zastupuje:
Národná prírodná rezervácia Šimonka
Územie najvyššieho vrchu Slanských vrchov Šimonky (1 092 m) s rozlohou 24,43 ha je najstaršou prírodnou rezerváciou v okrese. Lesné porasty sú miestami pralesovitého charakteru, riedke, so starými netvárnymi kmeňmi. Veľkou vzácnosťou je oplietavá liana – zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach, a prilbica pestrá, ktorá rastie na vrchole Šimonky a je skutočnou botanickou ozdobou. V pralesovej bučine hniezdia dravé vtáky a sovy. Na andezitovom vrchole Šimonky sú balvanové sutiny. Na vrcholovej časti sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, z ktorej je výhľad na široké okolie.
Národná prírodná rezervácia Oblík
Oblík (925 m) je známy homoľovitý vulkanický kopec v severovýchodnej časti Slanských vrchov. Prírodná rezervácia bola zriadená ako vedeckovýskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva. Porasty sú miestami pralesovitého charakteru, nerovnoveké, striedajú sa tenké a stredne hrubé kmene s ojedinelými, vyše storočnými bukmi. Archeologické nálezy svedčia o tom, že svahy Oblíka boli osídlené už v dobe železnej.
Prírodná rezervácia Hermanovské skaly
Hermanovské skaly sú najväčším skalným komplexom v Slanských vrchoch a zároveň dokladom geologického vývoja pohoria. Územie bolo vyhlásené na ochranu rozsiahleho skalného komplexu s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a výskytom zriedkavých druhov živočíchov. Predmetom ochrany je 150 m dlhá a 80 m vysoká skalná stena bizarného tvaru so svojráznou vegetáciou. Na skalách hniezdi krkavec čierny. Krajinársky mimoriadne malebný úsek je v doline Starého potoka – Údolie obrov. Pomenovanie dostalo podľa obrovskej stopy, vyhĺbenej v skalnom masíve, pripomínajúcej ľudskú nohu.
Prírodná rezervácia Zamutovské skaly
Táto rezervácia bola zriadená na ochranu bralných foriem reliéfu, reliktných teplomilných rastlinných spoločenstiev a javorín.
Prírodná rezervácia Zamutovská jelšina
Nachádza sa v doline potoka medzi Čiernou skalou a hrebeňom Zámutovských skál v nadmorskej výške 520 m. Neveľká terénna zníženina (0,66 ha) je zaplavovaná vodou z prameňov na južnej strane terénnej depresie a na západnej strane zo svahových pramenísk. Tento priaznivý vodný režim spolu s vysokou hladinou spodných vôd vytvorili podmienky pre vznik typického slatinného spoločenstva.
Prírodná rezervácia Hliňanská jelšina
Na území tejto prírodnej rezervácie je celá sústava pramenísk so slatinným jelšovým rastlinným spoločenstvom v terénnych depresiách a na rovinatých plochách. Tieto maloplošné biotopy sú obkolesené vlhkými typmi bučín.
 
Chránené areály a prírodné pamiatky v okolí
Medzianske skalky tvorí komplex vápencových skaliek a zlepencov. Územie predstavuje významnú lokalitu teplomilnej a suchomilnej kveteny s chránenými druhmi rastlín.
Radvanovské skalky tvorí vyvýšený kopček bradla, v minulosti narušený ťažbou kameňa. V typickom suchomilnom a teplomilnom rastlinnom spoločenstve je hojný výskyt chránených rastlín.
Štefanovská borina je významnou lokalitou teplomilného rastlinstva v južnej časti Nízkych Beskýd.
Petkovský potok je prírodná pamiatka, úzka a krátka kaňonovitá roklina, kde žijú rôzne druhy mäkkýšov a rastú vzácne a chránené druhy flóry.
Skaly pod Pariakovou sú prírodnou pamiatkou, pozostatkami andezitových lávových prúdov. V mozaike rastlinných spoločenstiev skalných útvarov je bohatý výskyt lišajníkov a machov.
Žipovské mŕtve rameno predstavuje prírodnú pamiatku a významný krajinný prvok na mŕtvom ramene Tople s chráneným vodným biotopom a spoločenstvami otvorenej vodnej hladiny.
Zapikan je prírodnou pamiatkou v impozantnej rokline Komorského potoka, zaujímavá bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom.
Zárez Stravného potoka je prírodná pamiatka a významná geologická lokalita. Erózny zárez potoka vytvára pereje, kaskády, jaskynky v zlepencových súvrstviach a malý vodopád. V ústí kaňonu sa nachádza minerálny prameň.
 
Zaujímavé prírodné lokality v regióne
Dubnícke opálové bane
Chránený areál bol vyhlásený v roku 1964. Je to územie s labyrintom starých banských štôlní. Podľa niektorých domnienok boli opály v Dubníku dolované už v rímskych dobách. Prvý písomný záznam je až z roku 1497 o ťažbe cinóbru. Históriu dolovania opálov možno sledovať od dôb Márie Terézie. Dubnícky opál bol vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Od polovice 19. storočia bola v Dubníku aj brusiareň opálov. Prevádzka bola v baniach zastavená v roku 1922 a štôlne boli zatopené. Najväčší opál Harlekýn bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775, vážil 607 gramov. Na prelome 19. a 20. storočia bol ocenený na 700 000 dukátov. Dnes je tento kus uložený v zbierkach viedenského Prírodovedného múzea. Aj keď bola ťažba opálov na Dubníku po prvej svetovej vojne ukončená, dodnes sú tieto miesta vyhľadávané zberateľmi z celého sveta, ktorí tu pokúšajú svoje zberateľské šťastie. V štôlniach opustených baní je jedno z najväčších zimovísk netopierov na Slovensku. Dubnícke opálové bane možno navštíviť od 1. apríla do 30. septembra denne v čase 9.00 – 17.00 hod. Sprístupnená je trasa v dĺžke 800 m.
Lesopark v Tovarnom
Dnešný lesopark je pozostatkom parku, ktorý bol v minulosti súčasťou kaštieľa grófa Hadik-Barkóciho. Park bol budovaný na spôsob anglického lesoparku. Jeho súčasťou bol systém cestičiek a poľovníckych chodníkov. Boli tu vysadené tunajšie, ale aj introdukované dreviny. Drevinové zloženie je veľmi pestré, prevahu majú listnaté dreviny. Esteticky vysoko hodnotené sú staré exempláre dubov. Z botanického hľadiska sa v lesoparku nachádza vzácny cyklámen európsky, ktorý tu bol umele vysadený už v roku 1905. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia lesoparku, ktorú realizuje Obecný úrad v Tovarnom, buduje sa náučný chodník, oddychové miesta a chodníky zdravia.
Gejzír v obci Herľany
Jediný studený európsky gejzír leží asi 30 km od Vranova v starom kúpeľnom areáli. Jeho zvláštnosťou je, že ho aktivovali umelo. Herľany boli už v roku 1859 považované za najlepšie vybavené kúpele v Uhorsku. Liečili sa tu zažívacie choroby, dýchacie a ženské choroby. Kvôli malej výdatnosti prameňov poverila vtedajšia vláda geológa Viliama Zsigmondyho navŕtať výdatnejší zdroj minerálnej vody. Práce sa začali v roku 1870. O dva roky neskôr, pri dosiahnutí hĺbky 172 metrov, nastala prvá erupcia vody do výšky štyroch metrov. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 metrov, voda eruptovala neprestajne 10 dní až do výšky 112 metrov. Vrt ukončili v roku 1875 v hĺbke 404,5 metra. Intervaly erupcie boli v tom čase 8 – 10 hodinové, v súčasnosti sa predĺžili na 32 – 34 hodín. Studená minerálna voda strieka do výšky 15 metrov, erupčná činnosť trvá 20 – 25 minút. V obci sú pramene zásaditej, slanej, uhličitej, železitej a jódovej vody.
 
Jaskyne
V okrese Vranov nad Topľou zatiaľ nie je známy výskyt jaskýň.

Náučné chodníky
Lesný náučný chodník vo Vranove nad Topľou
Chodník sa nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta. Príjemná nenáročná trasa chodníka v dĺžke začína v južnej časti mesta pri okružnej križovatke na Námestí Jána Pavla II. A priľahlým lesom vedie až do Lesíka 1. Mája. Vhodný je na prechádzky i na poučenie o prírode v okolí nášho mesta. Na 2,5 km trase so 70 m prevýšením je 11 informačných ta­búľ.
Náučný chodník má tieto stanovištia: 0. Tabuľa pri Mestskom úrade, 1. Lesnícky náučný chodník Bila hura, 2. Dreviny, 3. Funkcie lesov, 4. Lesná pedagogika, 5. Rastlinstvo, 6. Vtáky, 7. Tri kríže, 8. Vyhliadka, 9. Živočíchy, 10. Rozlúčme sa.
Na každej informačnej tabuli nájdete aj obsah v anglickom jazyku. Jednotlivé stanovištia dopĺňajú stĺpiky s označením drevín, ktoré informujú, že les okolo náučného chodníka je bohatý na rôzne druhy stromov a krov. Okrem našich domácich drevín tu rastie agát biely a dub červený, pôvodom zo Severnej Ameriky.
Náučný chodník – Tajch
Lokalita: Pavlovce
Obsahová náplň, zaujímavosti: Náučný chodník má dve trasy alebo celky.
V prvom celku je náučný chodník zameraný na les a jeho funkcie, genetickú hodnotu existujúcich semenných zdrojov, trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov – prírode blízke hospodárenie (objekt PRO SILVA), zakladanie lesa, lesnícka činnosť, škola v prírode – škola bez tried so zameraním na lesnú pedagogiku bude oslovovať najmä mladšie generácie s možnosťou návštev skupín a celých školských tried.
Druhý celok, je pokračovaním prvého, jeho zameranie v komplexe expozícií je pre všetky generácie nevynímajúc ani tie mladšie a najmladšie. V ďalších expozíciách vypovedá o kategóriách lesa, chránených územiach, horninách. V ďalšom sú prezentované vodné tajchy, historické danosti územia, lom na ťažbu kameňa a lesnícka činnosť.
Dĺžka, náročnosť trasy:  prvý celok dĺžka cca 2 500 m, prevýšenie 80 m, od 410 m n. m. do 500 m n. m, druhý celok dĺžka 4 500 m, prevýšenie 230 m.
 
Prírodné/umelé vodné plochy
Veľká Domaša – je viacúčelové vodné dielo, vodná nádrž, v okrese Vranov nad Topľou. Postavili ho v rokoch 1962 – 1967. Vodná nádrž Domaša leží v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy, pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Vodná nádrž Domaša sa dvoma tretinami plochy rozkladá na území okresu Vranov nad Topľou, iba severná časť zasahuje do okresu Stropkov. Celá nádrž má veľký vodohospodársky význam s polyfunkčným charakterom: regulácia prítokov vôd do Východoslovenskej nížiny, zásobáreň úžitkovej vody a využitie na rekreačne účely. Plocha nádrže je 14,22 km², dĺžka 14 km, maximálna šírka 4 km, maximálna hĺbka 25 m. Kvôli ročným zrážkovým výkyvom a nerovnomerným odberom vody hladina aj v priebehu roka intenzívne kolíše, čo vyvoláva abráziu brehov s následnou aktiváciou zosunov na priľahlých svahoch, výrazne poškodzujúcich hospodárske objekty, najmä cesty.
 
Vodné toky
Dnešné povrchové vody odvádzajú z okresu dva hlavné toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov. Územie patrí dvom povodiam: Tople na západe a Ondavy na východe. Oba toky sú alochtónne, prameniace v Čergove (Topľa) a v Nízkych Beskydách (Ondava). Z ďalších väčších alochtónnych tokov tvoriacich prítoky Tople a Ondavy spomenieme ešte Oľku, ústiacu do Ondavy zľava. Ostatné toky pramenia na území okresu a ústia do už spomínaných hlavných tokov. Riečna sieť Tople vytvára na území výraznú asymetrickú textúru, keď väčšina prítokov ústi z pravej strany. Z ľavej strany v priestore Nízkych Beskýd ústi do Tople iba Voľanský potok a niekoľko malých potokov medzi Hanušovcami a Vranovom, z ktorých najväčší je Mernícky potok. Z pravej strany ústi do Tople viacero tokov väčšinou prameniacich v Slanských vrchoch. Z nich treba spomenúť Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok, Lomnicu a Oľšavu. Povodie Ondavy v priestore okresu má rovnako asymetrickú textúru, no s výrazným podielom ľavostranných prítokov. Z pravej strany ústia menšie toky, najväčšie z nich sú Syrový potok, Suchý potok a Kvakovský potok. Najväčším ľavostranným prítokom je Oľka s pravostrannými Sitničkou a Ondalíkom a Ondavka. Do povodia Tople patrí väčšia časť plochy okresu.


Odporúčame






Členovia