Na stiahnutie

Horný Zemplín - relax, šport, zdravie

Interaktívna mapa

Interaktívna mapa

Cyklotrasy

Štúdia cyklotrás regiónu Horný Zemplín a Horný Šariš

Počasie

S podporou

Travel in Slovakia – Good Idea
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja S

Domov > Lokalita > Okres Snina



Prírodné podmienky

Okres Snina sa nachádza v severovýchodnom cípe Slovenska, pričom susedí na východe s Ukrajinou, na severe s Poľskom, na západe s okresom Humenné a na juhu s okresom Sobrance, jeho celková rozloha je 80 503 ha. Na jeho území sa nachádzajú Bukovské vrchy, Nízke Beskydy a z juhu pohorie sopečného pôvodu Vihorlat. Súčasťou severovýchodnej časti okresu Snina je Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, ktorá bola v roku 1993 svetovou organizáciou UNESCO vyhlásená za Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty (MBR Východné Karpaty). Od 1. 10. 1997 bola nariadením vlády SR č. 258/1997 časť MBR Východné Karpaty za Národný park Poloniny. MBR Východné Karpaty tvoria okrem Národného parku Poloniny (na výmere 40 601 ha) i chránené územia Poľska: Bieščadský národný park (27 064 ha), Cisniansko-Wetlinský park krajobrazový (46 025 ha), Park krajobrazový Doliny Sanu (35 835 ha), a taktiež územie Ukrajiny: Užanský národný park (39 159 ha) a Nadsjanský park krajobrazový (19 428 ha). Celková výmera MBR Východné Karpaty je 208 112 ha. Celé územie okresu Snina má charakter podhorskej a horskej oblasti, preto sa vyznačuje množstvom horských bystrín a potokov, z ktorých najznámejšie sú Cirocha, Pčolinka, Ulička a Ubľanka.
   
Historická zeleň
Na území regiónu Snina sa nenachádza žiadne arborétum ani botanická záhrada, jedine historická zeleň v okolí kaštieľov. V obci Dúbrava sa nachádza rozsiahly historický park so vzácnymi chránenými stromami – ľaliovníkom tulipanovketým a borovicou vejmutovkou. V Stakčíne pri kaštieli sa nachádza najzachovalejší historický park v regióne Snina, pričom z cudzokrajných drevín tu rastie vzácny tisovec dvojradový. Torzá pôvodných historických parkov sa zachovali aj pri kaštieľoch v Snine a v Uliči. V Uliči sa zachovala ojedinelá  alej z cudzokrajných dubov – dub červený a dub močiarny, prepájajúca niekdajší kaštieľ s poľovníckou chatou v masíve Nastazu na lokalite „Valalština“. Táto alej známa aj pod názvom „grófska cesta“ je však značne poškodená a jednotlivé stromy postupne odumierajú.
 
 Chránené územia
Národný park Poloniny – je najvýchodnejším a zároveň najmladším národným parkom na území Slovenskej republiky známy rázovitosťou pôvodnej karpatskej krajiny s pôvodnými pralesovými porastami, vedecky významnými územiami a množstvom typických endemických prvkov. Lesy, najmä bukové a jedľovo-bukové, sú dominantnou prírodnou zložkou Polonín a zaberajú 90 % z ich výmery. Ide o národný park s najvyššou koncentráciou prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz v NP vyhlásených       6 národných prírodných rezervácií:  Stužica, Riaba skala, Pľaša, Rožok, Havešová a Stinská a 14 prírodných  rezervácií:  Bahno, Borsučiny, Bzaná, Gazdoráň, Hlboké, Hostovické lúky, Hrúnok, Pod Ruským, Ruské, Slatina pod Stinskou, Stružická dolina, Šípková, Udava  a Uličská Ostrá ) a prírodná pamiatka Ulička. Pre toto územie sú charakteristické horské lúky nad hornou hranicou lesa – Poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch Bukovských vrchov, najkrajšie z nich v okolí vrcholov Pľaše, Ďurkovca, Riabej skaly a Kamennej lúky. V roku 1999 mu bol udelený Diplom Rady Európy. Medzi jeho ďalšie výnimočné vlastnosti patrí aj fakt, že ide o:
  • jedinú MBR na svete, rozprestierajúcu sa na území troch krajín (Poľsko, Slovensko, Ukrajina)
  • jedinú MBR, v ktorej sú chránené najväčšie komplexy pôvodných prírodných bukových lesov v Európe, ktoré týmto dostali prívlastok „zelené pľúca Európy“
  • územie s výnimočne malou hustotou osídlenia od 5 obyvateľov na 1 km2 (vo vyšších horských polohách) do 20 obyvateľov na 1 km2 (v nižších oblastiach), preto je vplyv človeka na prírodné prostredie v tomto chránenom území minimálny
  • územie s mimoriadnou koncentráciou endemických, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov (z rastlín: telekia ozdobná a najvyššia papraď perovník pštrosí, nachádzajúce sa na Slovensku len v povodí Uličky a Ublianky, ďalej prilbica chlpatoplodá, Scila Kradný, čemerica purpurová, pokrut jesenný a pod.
  • jednu z najväčších oblastí v Európe s výskytom veľkých lesných zvierat. V súčasnosti je známych vyše 5 000 druhov bezstavovcov zo skupiny dvojkrídlovcov, motýľov, chrobákov a pavúkov a 293 druhov stavovcov, z nich 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 199 druhov vtákov, 55 druhov cicavcov. Z veľkej lesnej zveri tu žije približne 20 exemplárov medveďa, 20 exemplárov vlka, 12 exemplárov vydry riečnej. Hniezdi tu aj 1 pár orla skalného, 25 párov orla krikľavého, 40 párov jastraba veľkého, 24 párov včelára obyčajného, 6 párov sokola lastovičiara, 1 až 2 páry hadiara krátkoprstého, 40 párov krkavca čierneho, 10 párov bociana čierneho a 50 párov kalužiaka malého
  • flóru tvorí v súčasnosti známych vyše 1 207 húb, 210 lišajníkov, 342 machorastov a    1 010 vyšších rastlín. Najrozšírenejšími lesnými spoločenstvami sú bučiny, z nelesných biotopov si zaslúžia prvoradú pozornosť horské lúky nad hornou hranicou lesa – Poloniny
  • esteticky hodnotnú tradičnú poľnohospodársku krajinu so zachovaným tradičným roľníctvom a pastierstvom
  •  územie s hodnotným karpatským kultúrnym dedičstvom rôznych národov a národností. Nachádzajú sa tu národné kultúrne pamiatky – staré drevené cerkvi, a to v Ruskom Potoku, Topoli a Uličskom Krivom. Ďalej sa tu nachádzajú pozostatky miestnej bojkovskej a lemkovskej dedinskej architektúry a ďalšie významné kultúrne pamiatky v celkovom počte 8
  • územie s prebiehajúcimi ohromnými prírodnými procesmi súvisiacimi s takmer úplným vyľudnením v tejto oblasti po druhej svetovej vojne (v poľskej časti BR) a presídlením obyvateľstva v súvislosti s výstavbou vodárenskej nádrže Starina (v slovenskej časti BR), ktorá je súčasťou územia národného parku.
Od roku 1998 tvorí NP Poloniny spoločne s Užanským národným parkom (Ukrajina) a Bieščadskym národným parkom (Poľsko) Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty vyhlásenú organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev.
 
Chránená krajinná oblasť Vihorlat bola v roku 1973 vyhlásená na ochranu sopečného pohoria Vihorlat na výmere 4 383 ha. V roku 1999 bola rozšírená na súčasných 17 485 ha. Územie CHKO Vihorlat budované vulkanitmi a vulkanoklastikou vnútrokarpatského sopečného pásma, je typickým lesným územím s prevládajúcim výskytom bukových lesov. Územie sa vyznačuje zoogeograficky i ekologicky zaujímavou a rozmanitou faunou, typickou už pre Západné Karpaty. V tomto území hniezdi takmer 100 druhov vtákov ako bocian čierny, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, včelár obyčajný, v poslednom období tu zo susedných Polonín preniká vlk, rys a medveď hnedý. V komplexe sopečného pohoria majú významné postavenie jazerá tvoriace jedinečnú ukážku vzniku a postupného zániku jazier. Najpozoruhodnejšou prírodnou zaujímavosťou a ozdobou pohoria Vihorlat a celého pohoria Karpaty, je jazero Morské oko s výmerou 13,8 ha, nachádzajúce sa v bývalej sopečnej kaldere pod Sninským kameňom. Leží v nadmorskej výške 619 m a dosahuje maximálnu hĺbku 25,10 metrov. Západne od Morského oka vo výške 727 m n. m. leží ďalšie jazero, zvané Malé Morské oko. Jeho hĺbka kolíše od 2,5 – 4 m. Zvláštnosťou tohto jazera je skutočnosť, že pri stálom prítoku vody jazero nemá povrchový odtok. Severne od Motrogonu nad Zemplínskymi Hámrami sa nachádzajú ďalšie jazerá Kotlík, Podstavka, Hypkania a Ďurová mláka. Tieto jazerá majú mimoriadny prírodo-ochranný význam. Turisticky najnavštevovanejším miestom v CHKO Vihorlat v regióne Sniny je  Sninský kameň, ktorý poskytuje návštevníkom nádherný panoramatický výhľad na okolitú prírodu a blízke jazero Morské oko.
 
Na území CHKO Vihorlat v Sninskom okrese sa nachádzajú nasledovné chránené územia:
NPR – Motrogoň, Podstavka
PR – Ďurová mláka a Roztoky
PP – Čierny potok, Sninský kameň
 
Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty (25 307 ha, z toho v okrese Snina len 1 646 ha), vyhlásená 1. 9. 1977 na ochranu prirodzených jedľových bučín a slatinorašelinných spoločenstiev.
 
V roku 2007 boli Karpatské bukové pralesy pohoria Vihorlat (národná prírodná rezervácia Vihorlat) a Poloniny (prírodné rezervácie Havešová, Rožok, Stužica) zapísané spoločne s pralesmi na Ukrajine (Čornohora, Kuzij-Tribušany, Maramoroš, Stužica-Užok, Svydlovec a Uholka-Široký luh) do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
Jaskyne
Jedinou jaskyňou na území okresu Snina je pseudokrasová jaskyňa pod Stinskou pri obci Zboj v súčasnosti bola pomenovaná ako Pustajova jaskyňa po známom miestnom rozprávkarovi.

Náučné chodníky
Náučný chodník Miroslava Poliščuka – vedie v obci Ulič po tzv. grófskej ceste na horský masív Nastazu. Poskytuje informácie o prírodných pomeroch NP Poloniny, zbojníckych tradíciách družiny Fedora Hlavatého a histórii obce Ulič. Celkovo má chodník dĺžku 12 km, 10 zastávok, 277 m prevýšenie s časovým trvaním 4 hodiny. Je prístupný v lete, v zime na bežkách.
Náučný chodník Sninské Rybníky – Sninský Kameň – Morské oko, začína v rekreačnej oblasti Sninské Rybníky (310 m n. m.) a vedie cez Sninský kameň (1 008 m n. m.) a Morské oko (609 m n. m.) do obce Remetské Hámre. Poskytuje informácie o prírodných pomeroch v pohorí Vihorlat, o unikátnych prírodných výtvoroch Sninského kameňa a sopečného jazera Morské oko a takisto o histórii hutníctva a baníctva vo Vihorlate v 19. storočí. Celková dĺžka chodníka je 24 km, pričom má 10 zastávok.
Náučná lokalita Havešová nachádzajúca sa v NPR Havešová v NP Poloniny, nie je v teréne vyznačená, pretože je možné ju absolvovať len so sprievodcom zo Správy NP Poloniny. Na jej trase dlhej 3 km je pri 6 zastávkach návštevník oboznámený s vývinom prírodného pralesa.
Školský náučný eko-chodník Ulič – stredne náročný školský náučný chodník začína v centre dediny Ulič, oproti miestnej základnej škole, neďaleko autobusovej zastávky. Čas prehliadky jeho 8 zastavení s 80 metrovým prevýšením trvá 1 hodinu. 8 informačných tabúľ v trojjazyčnej mutácii (slovenský, anglický, poľský jazyk) približuje prírodné hodnoty územia, jeho históriu, upevňuje poznatky o stromoch, rastlinách, zvieratách, horninách i nerastoch. Zelenou farbou značený chodník vedie historickým parkom, popri rybníku, starou dubovou alejou k nezvyčajnému pomníku uprostred lesa.
 
Prírodné/umelé vodné plochy
Prímestská rekreačná oblasť Sninské Rybníky je vzdialená od mesta Snina 3 km. Rozprestiera sa v doline Bystrého potoka, pričom jej výmera je 373 ha.
Pánsky rybník tu stál už v roku 1728, ktorý časom zanikol. V 60-tych rokoch 20. storočia tu boli znova postavené dva rybníky na chov rýb, ku ktorým pribudli neskôr ďalšie dva. V 80-tych rokoch boli rybníky prestavané na kúpaliská, čím celá oblasť zmenila svoj pôvodný poľnohospodársko-chovateľský účel na dnešný rekreačný. Ďalšie vodné plochy – splavy, je možné využiť v meste Snina a v obci Stakčín.
Vodárenskú nádrž Starina s pásmami hygienickej ochrany, z ktorých bolo vysťahovaných        7 obcí, nie je možné využívať pre cestovný ruch.
 
 Vodné toky
Vodohospodársky významnými tokmi sú Cirocha po profil Starina a Čierny potok po profil Zemplínske Hámre. Ďalšími vodnými tokmi v okrese sú Stužický potok, Brezovec a Dara, ktoré sú prítokmi Cirochy, potom Hostovický potok, Barnov potok, Hybkaňa, Ulička, Ublianka, Brusný a Zbojský potok. Všetky vodné zdroje majú vodoprávnym rozhodnutím určené pásma hygienickej ochrany so schváleným režimom hospodárenia v nich.
Najvýznamnejším vodným zdrojom v okrese Snina je vodárenská nádrž Starina, vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v roku 1987 s celkovým objemom 59 800 000 m3 vody používanej na zásobovanie miest Košice, Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné a Snina. Ochranné pásma pri VN Starina nedovoľuje využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, či úplné obhospodarovanie lesov. Cirocha od hrádze nádrže až po ústie do Laborca poskytuje najlepšie podmienky na splavovanie na Hornom Zemplíne najmä na jar a po dažďoch.



Odporúčame






Členovia