Na stiahnutie

Horný Zemplín - relax, šport, zdravie

Interaktívna mapa

Interaktívna mapa

Cyklotrasy

Štúdia cyklotrás regiónu Horný Zemplín a Horný Šariš

Počasie

S podporou

Travel in Slovakia – Good Idea
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja S

Domov > Lokalita > Okres Medzilaborce



Prírodné podmienky

Krajina je charakteristická zvlneným pohorím Nízkych Beskýd, ktoré prechádzajú do rozsiahlej Laboreckej Vrchoviny. Hrebeň Nízkych Beskýd je bohato zalesnený, jeho časť patrí do chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Územie okresu sa nachádza vo vonkajšom karpatskom flyšovom pásme západnej časti duklianskej jednotky. Geologické pohoria tvorí výlučne flyšové horniny, pieskovce, lepence, ilovce a slienité bridlice vrchnej kriedy a paleogénu. Sú to horniny druhohôr a treťohôr.

Kamjana – najznámejší horský masív v oblasti horného Laborca Laboreckej vrchovinyspájaný predovšetkým s mestom Medzilaborce. Výrazne pretiahnutý, takmer celý prevažne bukom zalesnený, masív Kamjany začína severne od obce Krásny Brod stúpaním na kótu Kameň (433 m n. m.). Kóta s výraznou pieskovcovou skalou je všeobecne známa pod menom Čertov kameň. Hrebeň potom pokračuje dlhým pozvoľným stúpaním severným smerom až po najvyšší bod na kóte Brúsy (683 m n. m.) v katastrálnom území Borova. V tejto najvyššej hrebeňovej časti je povrch tvorený početnými kamennými balvanmi a niekoľkými výraznými skalnými útvarmi. Horský hrebeň ďalej potom k severu náhle klesá a končí sa v juhozápadnej časti územia obce Habura. Z geologického hľadiska Kamjanu budujú výlučne flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce, ílovité bridlice...) vrchnej kriedy a paleogénu (druhohory a staršie treťohory). Z tohto materiálu sú tvorené aj pieskovcové skaly. Pomenovanie masívu Kamenná (v reči Rusínov Kamjana) je zjavne odvodené od množstva tu sa vyskytujúcich kamenných balvanov a ojedinelých skalných útvarov, ktoré sa len veľmi vzácne vyskytujú na území flyšových hornín Laboreckej vrchoviny. Masív Kamjany v dĺžke okolo 9 km zasahuje do katastrálnych území 6 obcí. V súvislosti s budovaním jednotnej sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (tzv. NATURA 2000) bola Kamjana na výmere 867 ha z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu navrhnutá za chránené územie európskeho významu (SKUEV0043 Kamenná).
Čertov kameň poskytuje turistom nádherný výhľad na okolitý kraj i samotné mesto Medzilaborce. Pieskovcová skala je vyhľadávaná zvlášť pre vyrytý reliéf hlavy čerta z roku 1994. Na vrchole skaly je osadená plechová tabuľa s erbom obce Krásny Brod. Západne od skaly sa nachádza chata, slúžiaca ako prístrešok. Pod Čertovým kameňom je možné v teréne objaviť stopy po úzkokoľajke z medzivojnového obdobia, ktorá slúžila na dopravu dreva z okolitých lesov.
   
Historická zeleň
V súčasnosti sú v okrese evidované dva chránené stromy – Lipa veľkolistá v Habure-Chvastejove a Topoľ sivý v Oľke.
 
Chránené územia
 
Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Územie okresu sčasti zasahuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Pôdorys CHKO je výrazne pretiahnutý od juhovýchodu na severozápad, na severe hraničí s Poľskom a na východe s Ukrajinou. Územie CHKO sa rozprestiera na Laboreckej vrchovine, Bukovských vrchov a Beskydského predhoria. Z územia vyteká 18 vodných tokov s hustou vejárovitou sieťou prítokov. Sú to napr.: Ladomirka, Laborec, Udava, Cirocha, Ublianka, Ulička a Stužica tvoria súčasť horného povodia Bodrogu. Najrozšírenejšími lesnými spoločenstvami v CHKO Východné Karpaty sú bučiny, v ktorých buk vytvára takmer súvislé porasty, často s veľmi chudobným rastlinným porastom. Vo vyšších polohách ba vlhkých stanovištiach sa vyskytujú aj jedľové bučiny. Sú to prekrásne karpatské lesy, v ktorých jedľa dorastá až do výšky 50 m. V najvyšších polohách Bukovských vrchov sa tiahne mohutné pásmo bukových javorín. Hornú hranicu lesa vytvára v Bukovských vrchoch buk krovitého vzrastu. Z pôvodných nelesných spoločenstiev sú tu rozšírené slatiny, veľmi zriedkavo sa tu vyskytujú rašeliniská a spoločenstvo skál. Na území CHKO sa doteraz zistilo 950 druhov cievnatých rastlín. Toto veľké druhové bohatstvo podmieňuje najmä poloha územia na rozhraní Západných a Východných Karpát, geologická stavba flyšového pásma, členitosť územia a prirodzené zloženie väčšiny prírodných ekosystémov. Táto pestrosť územia sa odráža aj v zastúpení živočíšnych spoločenstiev, ktoré zodpovedajú karpatskému charakteru fauny. Veľkým druhovým bohatstvom sa vyznačujú najmä pralesovité porasty bučín a jedľových bučín ako aj brehy lesných potokov a prameniská. Prevažne v rámci nej nájdeme aj maloplošné  chránené územia okresu a to národnú prírodnú rezerváciu Palotské jedliny a 5 prírodných rezervácií: Beskýd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným a Pod Demjatou.
 
Národná prírodná rezervácia
Národná prírodná rezervácia Palotské jedliny – vyhlásená v roku 1982 z dôvodu ochrany prirodzených jedľových bučín s výskytom jedle na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné účely. Nachádza sa v katastrálnom území obce Palota na výmere 157,15 ha. Chránené územia tvoria prirodzené jedľové bučiny na flyši Laboreckej vrchoviny v závere Palotského potoka. Nadmorská výška sa pohybuje od 510 do 700 m. V bohatom bylinnom poraste sa darí najmä kostrave horskej, ostružine srstnatej, hviezdici hájnej a papradi. Pôvodné lesné porasty sú zároveň vhodným prostredím pre chránené a ohrozené živočíchy, z ktorých v rezervácii žijú sova dlhochvostá i vzácne mäsožravce ako vlk, rys i medveď.
 
Prírodná rezervácia
Prírodná rezervácia Beskýd – prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1981 s cieľom ochrany zachovalých prirodzených lesných spoločenstiev bučín, lipových bučín a bukových javorín, ktoré reprezentujú vegetačnú pestrosť Nízkych Beskýd. Zaberá katastrálne územie obce Svetlice na ploche 49,44 ha. Chránené územie tvoria prirodzené lesné spoločenstvá Laboreckej vrchoviny od nadmorskej výšky 580 – 790 m a to typické bučiny, lipové bučiny a bukové javoriny. Okrem kostravy horskej, ostrice chlpatej a bažanky trvácej sa tu vyskytujú chránené a vzácne druhy rastlín ako napr.: pribica moldavská, horec luskáčovitý, krtičník Skopoliho. Fauna je zastúpená jeleňou a diviačou zverou, ba i medveďom, vlkom a rysom. Chránené územie sa využíva na vedecko-výskumné ciele z hľadiska lesného hospodárstva a ochrany prírody.
Prírodná rezervácia Haburské rašelinisko – vyhlásená v roku 1981 na rozlohe 1,34 ha pre ochranu ojedinelých zachovaných slatinno-rašelinných spoločenstiev flyšovej oblasti.            Je súčasťou katastrálneho územia obce Habura. Nachádza sa na výmere 1,34 ha na hranici s Poľskom na oboch stranách hranice. Chránené územia sa nachádzajú v pramennej časti hlavného chrbta Laboreckej vrchoviny v nadmorskej výške 695 m. Vytvorený rašelinový biotop sa vyznačuje pôvodnosťou a zachovalosťou s významným zastúpením rašelinníkov, páperníka pošvatého, bezkolenca belasého, sedmokvietka európskeho. Zastúpené sú aj horské druhy, napr.: kamzičník rakúsky, kýchavica Lobelova. Sú tu vhodné podmienky pre plazy, najmä pre vretenicu obyčajnú. Pozoruhodný je aj reliktný výskyt hraboša močiarneho, ojedinele rašelinových biotopov vo flyšových Karpatoch, čo má veľký význam pre vedecké štúdium a náučné ciele.
Prírodná rezervácia Jarčiská – vyhlásená v roku 1982 z dôvodu výskytu zriedkavých lúčnych rastlinných spoločenstiev Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa na území obce Roškovce vo výmere 0,65 ha. Oblasť Jarčiská bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1982. Predmetom ochrany je výskyt zriedkavých lúčnych a slatinných fytocenóz Nízkych Beskýd. Ide o močiarny biotyp s výskytom papradníka močiarneho. Najvyšší bod v rezervácii Jarčiská dosahuje 458 m nad morom.
Prírodná rezervácia Mokré lúky pod Čertižným – vyhlásená v roku 1979. Územie má veľké biologické hodnoty reprezentované lúčnymi a krovinatými rastlinnými spoločenstvami slatinno-rašelinového charakteru. Rezervácia je chráneným územím katastra obce Čertižné na výmere 1,36 ha. V terénnej depresii vedľa hospodárskej krajiny Laboreckej vrchoviny sa zachovali biologicky hodnotné slatino-rašelinové spoločenstvá, málo narušené ľudskými zásahmi. Chránené územie tvoria podmáčané lúčne a slatinné spoločenstvá v rôznych postupných štádiách, krovité vŕby a porast jelše lepkavej. Medzi najvýznamnejšie chránené, vzácne a ohrozené druhy rastlín v rezervácii patria vychta trojlistá, iskerník veľký, rašelinníky, kruštík močiarny a vlhkomilné a mokraďové ostrice. Z krovitých vŕb sú zastúpené vŕba popolavá, vŕba ušatá a vzácna vŕba päťtyčinková. Dané územie vytvára podmienky pre vzácne a ohrozené živočíchy. Z vtákov je tu trsteniarik obyčajný a sedmohlások obyčajný.
Prírodná rezervácia Pod Demjatou – vyhlásená v roku 1986. Lokalita je známa výnimočným sústredením chránených štyroch druhov plavúňov. Nachádza sa na hranici katastrov obcí Kalinov a Habura na výmere 2,04 ha. Chránený je spoločný výskyt štyroch druhov plavúňov na flyšovom podklade Laboreckej vrchoviny: plavúnika splošteného, chvostníka jedľovitého, plavúńa pučivého a plavúňa obyčajného. Z významných druhov kvetnatých bučín tu rastie lipkavec okruhlovistý.
 
Jaskyne
V okrese Medzilaborce zatiaľ nie je známy výskyt jaskýň.

Náučné chodníky
Mesto Medzilaborce
Lesný náučný chodník Kamjana – lesný náučný chodník v LESOPARKU KAMJANA sa nachádza v západnej časti katastrálneho územia mesta Medzilaborce. Polohovo hraničí s katastrami obce Rokytovce a Krásny Brod, v katastri ktorého je skalný útvar Kameň s n. v. 433 m. Náučný chodník umožňuje spoznávať hodnoty lesov i prírodno-historické osobitosti lesného masívu Kamjany. Pohodlné absolvovanie chodníka trvá tri hodiny. Je vhodný pre individuálnu, rodinnú i školskú poznávaciu turistiku. Jeho najvzdialenejší a zároveň najatraktívnejší bod – kóta Kameň (433 m n. m.) s ojedinelým skalným útvarom známym ako Čertov Kameň.
Obsahová náplň, zaujímavosti: Po prekonaní 124 metrového prevýšenia sa turistom otvorí prekrásny výhľad na okolitý kraj pri povestnom Čertovom kameni, nazvanom podľa vyrytého reliéfu čertovej hlavy v skale. S týmto mystickým miestom je spojená aj minulosť neďalekého baziliánskeho kláštora (monastiera) v Krásnom Brode. Na severe sa zas nachádza lokalita Brúsy, známa vďaka dávnym kameňolomom, roztrúseným balvanom a originálnym skalným útvarom. Geologické podložie tvoria flyšové horniny – pieskovce, ílovce, zlepence a ílovité bridlice, pochádzajúce z obdobia druhohôr a starších treťohôr (vrchná krieda a paleogén). Pre pohorie Laboreckej vrchoviny sú typické bučiny, s bohatým zastúpením ostatných listnatých drevín – javora, jaseňa, brestu, brezy, osiky a čerešne. Z ihličňanov dominuje smrek, jedľa, smrekovec a borovica. Zo živočíchov je tu zastúpených 8 druhov plazov, 12 druhov obojživelníkov, viac ako 50 cicavcov a vyše 100 vtákov. K najbežnejším patrí diviak, jeleň, srnec, jazvec a líška. Tiež sa tu vyskytuje medveď, vlk, rys, mačka divá, kuna a vydra. Z Poľska sem občas zablúdi los a zubor.
Dĺžka, náročnosť trasy: Náučný chodník je rozčlenený na dva úseky: kratší má dĺžku 2 196 metrov, 5 stanovíšť a je prístupný aj pre cyklistov. Celá trasa chodníka má 7 stanovíšť, dĺžku 3 346 m a prevýšenie 124 metrov.
 
Prírodné/umelé vodné plochy
Rybník v prímestskej časti Danová.
 
Vodné toky
Dominantným vodným tokom okresu je rieka Laborec, kde je perspektívny lov pstruhovitých druhov rýb. Laborec pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné v nadmorskej výške 682 m n. m. a je dlhý 129 km. Laborec – tečie južným smerom a pod obcou Oborín vo výške 94 m n. m. ústí do Latorice. Laborec má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Z ľavej strany pri Medzilaborciach do Laborca ústí Vydraňka a Borov. Priberá prevažne ľavostranné, dosť rozvinuté prítoky Výravu, Udavu a Cirochu, s ktorými nad Humenným spolu vytvárajú vejár tokov. Ďalej rieka obteká pohorie Vihorlat a prechádza do nížiny, kde zmierňuje svoj sklon.  Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústím do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok Uh. Plocha povodia je 4 522 km2. Po dlhšom bezprítokovom úseku sa zlieva s veľkým ľavostranným prítokom Uhom, ktorého väčšia časť povodia sa nachádza v Zakarpatskej Ukrajine (1 613 km2, čo je 61%). Plocha povodia Laborca je 4 522,5 km2, pričom na ľavostranné povodie pripadá 4 076,7 km2 a na pravostranné 445,8 km2. Je to podmienené morfológiou povodia a tým, že prijíma väčší ľavostranný prítok Uh, ktorý svojou plochou podstatne zväčšuje ľavostranné povodie. Ďalej aj tým, že na pravej strane Laborca si vytvoril koryto skoro rovnobežne tečúci tok Ondava. Zaujímavý je aj historicky zdokumentovaný posun toku rieky zo smeru, ktorý tvorili obce postavené popri rieke pod Strážskym ako Pusté Čemerné a Lesné. Tok rieky sa presunul po stáročia o niekoľko kilometrov na východ do súčasnej podoby. NATURA 2000: V súvislosti s budovaním jednotnej sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (tzv. NATURA 2000) bol Laborec z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu zaradená ako chránené územie európskeho významu (SKUEV0232 Laborec).




Odporúčame






Členovia