Na stiahnutie

Horný Zemplín - relax, šport, zdravie

Interaktívna mapa

Interaktívna mapa

Cyklotrasy

Štúdia cyklotrás regiónu Horný Zemplín a Horný Šariš

Počasie

S podporou

Travel in Slovakia – Good Idea
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja S

Domov > Lokalita > Okres Humenné



Prírodné podmienky

Okres Humenné je situovaný medzi severnými svahmi Vihorlatských vrchov a Laboreckej  a Ondavskej vrchoviny. Najnižší bod okresu je na styku Vihorlatských vrchov s Panónskou panvou (riečny prielom Laborca pri Brekove - 135 m n. m.) Najvyššiu kótu tvorí vrchol Vihorlatu – 1 076 m n. m.

Historická zeleň
K chráneným prírodným pamiatkam patria chránené stromy - Ginko  dvojlaločné a Dub letný v Humennom, ktoré sa nachádzajú v Parku Mieru pri renesančnom kaštieli, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Lipa veľkolistá a Platan javorolistý v Kamenici nad Cirochou, Platan javorolistý v Udavskom a Topoľ sivý v Nižnej Sitnici.
 
Chránené územia
Okrem samotného územia CHKO Vihorlat nachádzajúce sa na hraniciach okresov Snina a Humenné sa vo Vihorlatských vrchoch vyskytujú nasledovné chránené územia:
 
Národné prírodné rezervácie
Humenská - vyhlásená v roku 1980 na rozlohe 70,4 ha s cieľom ochrany zalesneného úbočia  a chránených druhov flóry a fauny.
Humenský Sokol - územie Humenského Sokola bolo vyhlásené za chránené územie (štátnu prírodnú rezerváciu) v roku 1980. V roku 1995 bolo na základe nového zákona NR SR číslo 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny prekategorizované na národnú prírodnú rezerváciu (NPR). Rozprestiera sa na lesnej pôde v katastrálnych územiach obcí Humenné, Jasenov, Chlmec a Ptičie. Jeho rozloha je 541,50 hektárov. Dôvodom pre vyhlásenie toho to územia za chránené bola najmä pôvodnosť a druhová bohatosť jeho rastlinstva a živočíšstva. Na relatívne malej ploche sa tu vďaka vápnitému horninovému podkladu a rôznosti pôdnych a mikroklimatických podmienok vytvorila celá mozaika prírodných spoločenstiev, navzájom vyvážených s prostredím. Podľa „zürišskomontpe­llierskej geobotanickej“ školy sa tu nachádzajú spoločenstvá zväzov „bukové lesy vápnomilné“ a „dubové xerotermofilné (sucho-teplomilné) lesy submediteránne a skalné stepi“. Podľa lesníckej typologickej školy prof. A. Zlatníka sa tu nachádza 6 lesných typov skupín – dubové bučiny, bukové dúbravy a drieňové dúbravy. Vedúcou drevinou je dub plstnatý. Poslaním prírodných rezervácií a všetkých podobných chránených území s prísnou ochranou je zachovať zvyšky pôvodnej flóry a fauny pre študijné účely a pre záchranu celého genofondu rastlín a živočíchov.
Iľovnica - vyhlásená v roku 1980 na výmere 28,4 ha. Významná floristická lokalita na ochranu reliktu, ktorý patrí k najvzácnejším druhom na východnom Slovensku vo flyšovom  pásme.
Vihorlatský prales - národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1974  na rozlohe 53,4 ha  z dôvodu ochrany prirodzenej pralesovitej bučiny s výskytom až 220-ročných bukov zachovalých z dôb grófa Andrassyho.
Vihorlat - časť - vyhlásená v roku 1986 na ploche 50,9 ha z dôvodu ochrany prirodzených lesných a nelesných spoločenstiev s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín. V okolí vulkanického centra sú koncentrický rozmiestnené produkty efuzívno - explozívneho komplexu, striedajúce sa plochy andezitových láv a vulkanického materiálu vzniknutého explóziou sopky.
 
Prírodné rezervácie
Chlmecká skalka - vyhlásená v roku 1988 na rozlohe 1,1 ha. Na lokalite  sa vyskytujú zriedkavé teplomilné vápencové spoločenstvá, výskyt chránených druhov rastlín.  Nachádzajú sa tu suchomilné spoločenstvá s výskytom endemitu ponikleca veľkokvetého a veternice lesnej. 
Jasenovská bučina - vyhlásená v roku 1993 na rozlohe 21,5 ha. Geomorfologicky a biologicky mimoriadne cenný priestor so vzácnymi rastlinnými spoločenstvami. V rámci Slovenska sa lokalita uvádza ako najnižšie položené miesto výskytu jelenieho jazyka celistvolistého.       
 
Geologické pomery
Čierny potok - vyhlásená v roku 1988 s rozlohou 2,76 ha z dôvodu ochrany ojedinelých skalných útvarov dokumentujúcich geologický a geomorfologický vývoj mladovulkanického pohoria so zriedkavými spoločenstvami.
Kamienka - vyhlásená v roku 1993 na rozlohe 0,42 ha s cieľom ochrany lokality s výskytom chránených živočíšnych druhov viazaných prevažne na  vápencové oblasti.           
Veľká Artajama - vyhlásená v roku 1990 na ploche 15,42 ha - ochrana  priepasťového jaskynného krasového útvaru a významnej  archeologickej lokality.      
Voniarsky jarok - vyhlásená v roku 1990. Ochrana objektu predstavujúceho 2 - 5 m hlboké zárezy Voniarského potoka, kde až na povrch vystupuje výbežok uloženín mladotreťohorného mora.  
Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy – vyhlásené vyhláškou č.195/2010 MŽP SR podľa § 26 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov hadiara krátkoprstého, sovy dlhochvostej, výrika lesného, orla krikľavého, jariabka hôrneho, výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, chriašteľa poľného, ďatľa bielochrbtého, ďatľa prostredného, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, krutihlava hnedého, strakoša červenochrbtého, škovránka stromového, včelára lesného, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, muchára sivého, žltochvosta lesného, pŕhľaviara čiernohlavého a hrdličky poľnej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. Chránené vtáčie územie sa nachádza v okrese Humenné v katastrálnych územiach Brekov, Humenné, Hažín nad Cirochou, Chlmec, Jasenov, Kamienka, Ptičie, Porúbka, Valaškovce - Stred, Valaškovce - Juh a Valaškovce - Sever.
Laborecká vrchovina - katastre obcí Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Humenský Rokytov, Papín, Zbudský Rokytov, Pakostov, Hrubov, Hrabovec nad Laborcom, Zbudské Dlhé, Nechválova Polianka, Slovenské Krivé, Jabloň, Vyšné Ladičkovce, Turcovce, Koškovce, Zubné, Dedačov, Hankovce, Adidovce, Maškovce, Vyšný Hrušov, Ľubiša, Veľopolie, Udavské, Rovné, Kochanovce nad Laborcom, Kamenica nad Cirochou, Lackovce, Čertižné, Habura, Kalinov, Borov, Medzilaborce, Vydraň, Palota, Rokytovce, Ňagov, Roškovce, Krásny Brod, Čabalovce, Sukov, Výrava, Repejov, Čabiny, Oľšinkov, Svetlice, Valentovce, Nižná Oľka, Zbudská Belá, Volica, Zbojné, Krivá Oľka, Radvaň nad Laborcom, Brestov nad Laborcom, Osadné, Hostovice, Zvala, Parihuzovce, Čukalovce, Pčoliné, Pichne, Stakčín, Snina, Dlhé nad Cirochou, Belá nad Cirochou.
 
Jaskyne
Medvedia diera - vyhlásená prírodná pamiatka v roku 1995. Ochrana historicky významnej jaskyne nachádzajúcej sa pod vrchom Pľuštie.       
Dúpna jaskyňa - prírodná jaskyňa vyhlásená v roku 1995. Ochrana 35 m dlhej jaskyne nachádzajúcej sa v NPR Humenský Sokol. Je významná z historického hľadiska. V stredoveku a ranom novoveku tu pravidelne táborili zbojnícke bandy a počas vojen (vrátane druhej svetovej) ju využívali aj obyvatelia Jasenova.
Jasenovská hradná jaskyňa - prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1995. Ochrana 30 m dlhej jaskyne nachádzajúcej sa v lokalite hradu Jasenov. Z historického hľadiska povestná dielňou na falšovanie mincí.
Brekovská jaskyňa - je novoobjavená jaskyňa pri Brekove na severovýchodnom Slovensku.  Z geologického hľadiska sa v okolí obce Brekov nachádzajú viaceré pozoruhodné útvary. Jaskyňu tvorí komplex chodieb a dómov. Dĺžka jaskyne je 200 m, hĺbka jaskyne je - 20 m, prevýšenie + 10 m, hĺbka - 15 m.  Má znaky typickej krasovej jaskyne so sinitrovou výzdobou.  
Veľká Artajama - prírodná pamiatka, predstavuje ojedinelý priepasťový jaskynný útvar vo vápencoch Humenských vrchov mimo typických krasových oblastí Slovenska, s charakteristickými znakmi krasových jaskýň. Svojou polohou, charakterom priestorov a zaujímavosťou pre ďalší výskum, predstavuje v tomto území jedinečnú prírodnú pamiatku s výskumným, historickým a náučným významom. Ide o erózno-rútivú morfologicky komplikovanú vertikálnu jaskyňu.
Malá Artajama - smerom na juhovýchod od Veľkej Artajamy sa nachádza malý jaskynný otvor. Vo vnútri sú ešte zbytky poškodenej jaskynnej výzdoby. Dĺžka 20 m, hĺbka - 7 m, vertikálna jaskyňa, čiastočne zničená ťažbou v lome.

Termálne pramene
Zatiaľ jediným doloženým zdrojom termálnej vody je vrt MLS - 1 realizovaný v roku 1975 v časti Podskalka patriacej do katastrálneho územia obce Ptičie. Vrt bol navŕtaný v hĺbke 908 - 928 m, pričom bola zaznamenaná kolektorová  teplota  33 0C s celkovou mineralizáciou  830 mg/l. V súčasnosti sa pripravuje feasibility study k možnosti ďalšieho využitia tohto vrtu.
 
Náučné chodníky
Náučný chodník Humenský Sokol - náučný chodník je typu „so sprievodcom“. Trasu tvorí uzavretý okruh o celkovej vodorovnej dĺžke 3 km a šikmej - skutočnej cca 3,5 km. Jeho najnižší bod je na vstupnej zastávke č. 1 vo výške 190 m, ktorá sa nachádza na okraji lesného porastu oproti parkovisku pri hoteli na Podskalke, kde je podaná celková informácia o území NPR Humenský Sokol, jej ochranných podmienkach, ako aj o trase náučného chodníka a podmienkach jeho používania a najvyšší bod je na kóte Červená skala vo výške 447 m. Celkové prevýšenie je teda 257 m. Doba prehliadky chodníka trvá cca 2 - 3 hodiny.
Podmienky používania náučného chodníka:
  • neskracovať chodník a nepohybovať sa a nezdržiavať sa mimo neho,
  • nepoužívať chodník v čase mokrého počasia a za silného vetra,
  • neuvoľňovať skaly na svahu,
  • nevstupovať do hrebeňovej časti v skupinách väčších ako 20 osôb
Tematické zameranie: prírodovedný, ochranársky
Typ: so sprievodcom, textový, grafický, letný, zimný, okružný
Východisko - prístup: okraj lesného porastu oproti parkovisku pri hoteli Na Podskalke v blízkosti mesta Humenné. Zaujímavosti náučného chodníka: drieňové dubiny s dubom plstnatým, spoločenstvá skalných stepí a vápencových skál (karbonátové zlepence)
 
 Prírodné/umelé vodné plochy
Rybníky s možnosťou rybolovu – Chlmec, Slovenská Volová, Brestov a Lackovce.
 
Vodné toky
Dominantnými riekami okresu sú Laborec a Cirocha, ktoré doteraz tečú prevažne v pôvodných korytách a sú splavné najmä v jari a po výdatnejšom daždi. Vtedy sa na krátky čas stávajú splavnými aj ich prítoky Udava, Výrava, Kamenica a Pčolinka. Je tu šanca, že pri postupnom zlepšovaní čistoty riek (ako dôsledok znižovania priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie a súčasného budovania čističiek odpadných vôd) vznikne potenciál na rozvoj rybolovu pstruhovitých rýb.




Odporúčame






Členovia